Už od pondelka nám to krásne vychádzalo. Organizácia mi ide, plynulo sme vybavili posledné úlohy v ČR a presunuli sa k nemeckým hraniciam, kde sme čakali na negatívne výsledky PCR testov. Že nám nakoniec boli zbytočné sme v tej chvíli ešte nevedeli. V stredu večer sme vstúpili aj do Španielska bez toho aby nás kdekoľvek ktokoľvek kontroloval.

Španielsko máme radi, navštívili sme ho pracovne i súkromne nejedenkrát. Už sme sa nevedeli dočkať, kedy opäť budeme počuť krásnu španielčinu, dáme si ich výborné jedlo, uvidíme more aj hory a budeme sa túlať úzkymi uličkami. Na prvú etapu máme mesiac a začala nám ukážkovo.

Kombináciou mapy.cz a park4night hľadám kľudné miesta v prírode a cez CamperContact kempy. Nemáme žiaden dlhodobý plán. Prespavanie za Vilajuïga bolo čarovné, prvé miesto obsadili kravy, tak sme sa o pol kilometra presunuli na miesto kde nás ráno čakal parádny výhľad. A aj tie kravy.

Prvé navštívené mesto Roses je vyslovene turistické, na dovolenku by som tam dobrovoľne nešla, no zašli sme tam do nadpriemerneho kempu Joncar Mar a vybrali sme ho kvôli Adamovi, ktorý sa chcel konečne znova kúpať v mori bez ohľadu na počasie. Mesto ale teraz pôsobí smutne, pretože bez turistov je tam až nepekne prázdno. V kempe bolo pár obytňákov zo západnej Európy, v Španielsku sa už cestuje. A nosia rúška, docela poctivo aj deti v škole, aj turisti pri mori.

Keďže manžel cez týždeň pracuje, ja sa starám o praktické veci ako nákupy, varenie, riady a samozrejme vyraziť s Adamom do náhodných miest a objavovať náhodné ihriská a zaujímavosti. Ešte chvíľku ostávame pri východnom pobreží a cez Torroella de Montgri sme sa presunuli do Barcelony. O tej ale až zajtra.

• 

• 

• 

• 

•