
3. etapa: na juh od domoviny | Chorvátsko a…
To sme si tak išli po talianskom pobreží smerom k Trieste, nádhera, počasie, more, loďky, jachty aj veľké lode, na brehu plno ľudí. A ako tak na to pozeráme, jasné že sa nám tiež zachcelo do vody. Lenže tam sa nikde nedalo pohodlne s obytňákom zaparkovať, tak sme išli ďalej a ďalej a ďalej až dobrodošli a mávali sme z Chorvátska. Že ja sa vôbec ešte pokúšam čosi naplánovať.
Chorvátsko, to bolo najmä kúpanie v mori. Pre nič iné sme tam ani nešli a dostali sme oveľa viac.
- Kemp Kastanija pri Novigrad. Malý, tesný, plný dlhodobo kempujúcich Slovincov (upravené predzahrádky a pestovanie zeleniny included), ale rovno pri mori, na dve noci ideál.
- Mesto Rovinj. ☕️Augusto Coffee Shop 🐟Reštaurácia Atlas na Trg Giovannija Pignatona 🛥hodinová plavba loďou, úplne spontánne, zrovna sa chystala k odchodu, išli sme okolo, 10 €/osoba, why not?
- Pula. Do mesta sme sa nedostali, v mori bolo veeeľa morských ježkov, tak sme dali len kúpanie a šli preč.
- Rijeka. Síce som sa tam vôbec nevyspala, lebo neskutočne fúkalo, ale rovno pri mori, parádny celý deň vo vode, úžasné počasie a večer krásna búrka a lejak s malými krúpami.
- No a týmto mi došlo, že kamenné pláže sú dokonalé, lebo na nich nie je piesok, a to znamená, že nie je piesok ani v aute.
Slovinsko, to bol relax.
- Park vojaške zgodovine v Pivka. Múzeum pre fanúšikov vojenskej histórie za ktorým je krásne, veľké a čisté parkovisko pre obytné autá s plným servisom za smiešnych 10 €/noc a je v tom aj vstupné do múzea. To chceš.
- Veliká planina. Pot po stopinjah pastirjev a ešte ďalej. Staré a dlhé lanovky, z ktorých ide trochu strach. Príroda. Výhľady.
- Reštaurácia Kraljev Hrib, ktorá má aj miesta pre obytňáky a veľkú húpačku s výhľadom na hory.
- Perseidy. Nádherná nočná obloha s minimom svetelného smogu.
- Čevabčiči, lokálne syry a ajvar.
- Maribor. ☕️Rooster Coffee 🍔🍲Burger a poké v Alexander Bistro ☕️HI KA FI

Ako sa z „ideme na mesiac Rakúsko – Slovinsko“ stalo „roadtrip Rakúsko – Taliansko – Chorvátsko – Slovinsko – Maďarsko“ netuším, ale to je vlastne na van life krásne, tá spontánnosť a sloboda pri rozhodovaní. A boží to bolo neskutočne. Fakt nádherné vyše štyri týždne a keby nás ďalší víkend nečakala svadba môjho brata, tak by sme pokračovali. Ale priority a už i na ten sever nás to ťahalo (to bude štvrtá, minimálne trojmesačná etapa po Škandinávii a Fínsku), takže sme zamávali juhu a išli vybaviť pár vecí „domov“. Napríklad STK, pozrieť krásne nové kníhkupectvo Brot v Bratislave, na spomínanú svadbu a podobne. Bol to potom náročnejší týždeň, ale vzhľadom k tomu, že v sobotu som bola presvedčená o tom, že je utorok, a celkovo mám dosť problém povedať, ktorý deň v týždni je, tak to chcelo aspoň na chvíľu návrat z cestovateľského módu do reality a kalendár zaplnený udalosťami.