3. etapa: na juh od domoviny | Rakúsko
Rakúsko, to boli dva týždne najmä hory a jazerá. Dva týždne v krásnej krajine, ktorej jazyk mi stále nejde cez uší, ale okrem toho to tam mám ohromne rada. Je tam čisto, zeleno, jazerno a kopcovito. Vybrali sme oblasti, kde sme ešte neboli. S možnosťami na prespanie sme boli spokojní, stellplatzov je oveľa viac ako u nás a sú krásne. Samozrejme boli aj oblasti, kde sa „na divoko“ nesmie, takže sme využili kempy alebo súkromné parkoviská.
- NP Gesäuse, tam jedine do kempu Forstgarten, malý, pekný a skvelý odrazový mostík na turistiku. Och, tie hory všade okolo. A v Admonte je najväčšia kláštorná knižnica na svete. Must visit, super boli aj ostatné múzea.
- Hallstatt. Mali sme šťastie, podvečer, zaparkovali sme, hudba na námestí hrala, ľudí málo, krásne nám to vyšlo. A dobre je aj pri jazere, kde je free parkovisko dosť obsadené obytňákmi. Piknik, kúpanie, požičovňa paddleboardov. Občas viac netreba.
- Jazerá sme chceli navštíviť aj tie veľké pri Salzburgu, lenže bol víkend a bolo nádherne. Tam bolo tak plno, že sme sa po pár zastaveniach zhodli, že ideme ďalej. Nabudúce aj so Salzburgom, mimo sezónu ideálne.
- Vorderer a Hinterer Gosausee
- Wildkogel Arena. Tam sme boli týždeň. na nádhernom súkromnom panoramatickom stellplatz, ktorý prevádzkuje penzión Gasthof Friedburg. Výhľad do údolia a na kopce, spávali sme s otvorenými zadnými dverami. V penzióne dobre varia a v okolí je toho viac, čo vidieť. Turistika, vodopády, atrakcie pre deti, lanovky. Nie je to najkrajšia časť Rakúska, ale to je výhoda, ak preferujete menej ľudí. Keď tak ➡️ www.wildkogel-arena.at
- Dobre nám bolo aj pri Zell am See, akurát kemp tam bol drahý na to čo ponúkal, no v tejto oblasti s tým treba rátať.
- Dali sme si samozrejme aj kaiserschmarrn, pretože naše obľúbené raňajky, cisársky trhanec, pochádzajú práve z Rakúska. A zhodli sme sa, že ja ho robím menej sladší a nadýchanejší.
Admont Abbey je benediktínsky kláštor v rakúskom mestečku Admont. Najstarší a jediný doposiaľ aktívny v Štýrsku. Čo ma na jeho návšteve ale lákalo najviac, je najväčšia kláštorná knižnica na svete. NA SVETE! Keď narazíte na nejaký rebríček najúžasnejších alebo najkrajších knižníc na svete, Admont Abbey Library tam pravdepodobne bude (a ak nie je, autor článku o jej existencii pravdepodobne nevedel, inak nie je jediný dôvod ju tam nezaradiť).
Sála knižnice bola postavená v roku 1776, je 70 metrov dlhá, 14 metrov široká a 13 metrov vysoká. Proste obrovská, čo na fotke rozhodne tak nevynikne. V skutočnosti je oslňujúca. A fotogenická samozrejme. No hlavne nádherná a cenná.
Knižnica má približne 70 000 zväzkov, celkovo opátstvo vlastní takmer 200 000 kníh. K najcennejším patrí viac ako 1400 rukopisov, najstaršie sú z 8. storočia nášho letopočtu, a 530 inkunábul (prvotlače, knihy vytlačené pred rokom 1500).
Proste len prísť a obdivovať. To mi stačilo. Ale v priestore je aj pár múzeí (Fine Arts, Natural History, Contemporary Art a rôzne ďalšie kolekcie), ktoré stáli za návštevu. Veľká spokojnosť.
To sme si tak jeden deň pozerali s Adamom knižku Wanderlust: Europe a Adam ukázal, kam chce ísť. Na Matterhorn. Detské sny netreba veľmi brzdiť, len som ho oboznámila s tým, že na Matterhorn potrebuje skúsenosti a výbavu. A na druhý deň som si v duchu hovorila: „Chlapče môj malý-veľký, ty na ten Matterhorn raz naozaj vylezieš. A keby len na ten. Všade kam ťa nohy dovezú a tie to dajú, ono je to najviac v hlave a v tej sa ti láska k horám a turistike tuším už usadila.“
V ten deň sme sa 18 kilometrovým okruhom Campingplatz Forstgarten – Ennstalerhütte (1 543 m n.m.) – Kroisen Alm – Campingplatz Forstgarten s prevýšením 1043 metrov rozlúčili s národným parkom Gesäuse. Krásne tam bolo.
V štvrtok sme zastavili na peknom mieste, kúsok od Hallstatu, jazero, malá lúka, piknikové stoly, i kajaky a paddleboardy sa tam dali požičať. To by šlo, môžeme ostať. Marek mi okolo obeda hovorí, že stejnak si myslí, že tam neostaneme. “A prečo by sme neostali? Mne sa tu páči, nemusíme furt niekam chodiť, kľudne i tri dni.” No dobre.
No neostali sme, pravdu mal. Stačí sa dať do reči s fajn ľuďmi, dostať pár tipov a hneď ráno sme vyrazili k jazeru Vorderer Gosausee. Gýčovo krásne to tu je. Hory a jazerá spôsobujú radosť. Inak si neviem vysvetliť prečo sa tu ľudia stále usmievajú.
