Ako zabaviť staršie deti nie je tak ťažké zistiť. To máte samé hry na tablete, omaľovánky, samolepky, aktivity knihy, magnetické spoločenské hry, aby sa figúrky nerozsypali po aute, karty a nekonečno spoločných hier pre celú rodinu, typu Hádaj na čo myslím alebo kto prvý uvidí desať červených áut.

Lenže od batoľaťa sa ešte nedá očakávať, že si bude tíško kresliť alebo počítať, koľko kamiónov sme obehli. Takže na to, ako zabaviť Adamka tri týždne v aute, som prichádzala za pochodu a nemala som takmer nič vopred pripravené. Spísala som zoznam, čo všetko ho dokázalo zabaviť, niekedy na neuveriteľne dlho (tzn. 20-30 minút. Rodičia ročných deti vedia, že 20-30 minút ticha a sústredeného dieťaťa je zázrak.) Zažili sme aj dvojhodinovú jazdu, počas ktorej nespal a dokázal sa hrať, či už sám alebo so mnou. Bez jediného mrčania!

• Čítali sme knihy. Veľa kníh. Viem, čo ho baví, aké má rád, ako ich treba obmieňať, pričom sa môžeme zdržať, kedy mu mám podsunúť ďalšiu. Tri som mu brala z domu, ďalšie kúpila v USA. (Článok: Roadtrip s batoľatom – knihy do lietadla i do auta).
• Pohár so slamkou. Taký ten, do ktorého vám dajú vo fast foode presladený nápoj. S prázdnym pohárom sa hrával, snažil sa vytiahnuť a znova zapichnúť slamku, občas som mu dovnútra dala drevené koliesko a mohol s tým hŕkať.
• Koník s povolenými kolieskami. Jeho obľúbená hračka, ale keďže v aute sa nedá ťahať, tak sa hral s kolieskami. Tie sa mu uvolnili a vypadli. Lenže vďaka tomu mal kolieska na paličke a paličku mohol zasúvať naspäť, alebo do koliesok, opakovane a sústredene. Koník ho bavil najviac a každý deň.
• Batoh s drobnosťami. Adamko má svoj malý batôžtek, v ktorom mu prenášam hračky. Občas som mu doň naukladala drobné predmety ako lyžičku, misku, kojacie korále alebo vrchnák od výživy. Snažil sa ich vybrať, vložiť naspäť a zabavil ho aj zips.
• Sklenený pohárik s lyžičkou. Overená klasika, umyla som jeden pohárik z výživy a dala mu do ruky drevenú lyžičku. Občas miešal, občas som mu tam pridala drobný kúsok jedla (napr. čučoriedku) a mohol sa pokúšať jesť sám. Po roku totiž začal používať lyžičku a radšej sa kŕmi sám, síce je z toho väčší neporiadok, ale Adam je šťastný, že robí to, čo dospeláci. S bezpečnými potravinami vhodné i do auta.
• Plienka na okne. Jednak mu tienila, keď spal a keď nespal, tak sa za ňu schovával a hrali sme autoverziu hry na schovávačku.
• Schovávať sa za autosedačkou. Funguje len pri protismernej, čo sme našťastie mali. Schovala som sa za ňu a nečakane vykukla. Ohromne ho to bavilo.
• Plastová kartička. Kľudne nejaká členská, ale ak si trúfate, dajte mu i OP alebo kreditku. Adamka veľmi baví si kartičku prevracať v rukách.
• Čučoriedky alebo hrozno. Drobné ovocie dokáže z hrnčeka vyjedať aj polhodinu. (Potom na seba zvyšok prevrátil a nastala zábava mama ma šteklí a zároveň hľadá čučoriedky pod poťahom autosedačky)
• Tablet s hrami (článok: Do tabletu pre najmenších).
• Klobúk. Kúpili sme mu ho pri Grand Canyone a dá sa s ním hrať peekaboo, pretože je veľký.
• Papier, mapy a noviny. V každom NP sme pri vstupe dostali mapu a často i noviny. Keď sme z parku odchádzali, všetko to putovalo Adamkovi, ktorý to postupne roztrhal. Trhať papier ho bavilo.
• Bezpečnostné pásy. Stačilo mu jeden podať, keďže sám naň nedočiahol a potom si ich už priťahoval a púšťal.
• Slúchadla. Obyčajné slúchadla, ktoré dostal manžel v hotelovom fitness, keď si zabudol svoje. Asi sú jednorázové, zvuk z nich nič moc, ale Adamovi na hranie a rozmotávanie bohato stačia.
• Traky. Také tie na nohavice. Keď bol v autosedačke, dávala som mu ich dolu, aby ho netlačili, no mohol sa s nimi hrať. Alebo som ich pripla na bezpečnostné pásy a tak naň konečne dočiahol.
• Plastová fľaša na vodu. Kľudne i s trochou vody vo vnútri. Prečo ho baví sa s ňou hrať neviem, ale účel plní.
• Mobil. Pustila som mu pesničky, zamkla obrazovku a on ho držal, občas náhodne mačkal čo sa dalo a počúval, ale očividne bol spokojný. Občas som si našla screenshoty zamknutej obrazovky a veľmi rýchlo som zistila, že musím v nastaveniach vypnúť Siri a rýchle volanie na prvú pomoc.
• Malá plyšová hračka. Pretože sa s ňou dajú robiť divadielka, môže sa schovávať za sedačku alebo padať z maminej hlavy.
• Kojacie korále. Ideálne zavesené na rúčkach nad dverami, ale pevnejšie, lebo ho bavilo ich strhávať dolu, tak nech odolajú dlhšie ako dve sekundy.
• No a samozrejme čokoľvek, kedy som ho šteklila, blbli sme a také tie spoločné chvíle. Ale úprimne, dve hodiny nonstop 100 % zabávať dieťa nedokážem, takže keď si našiel niečo, pričom sa zabavil sám, bola som rada a dobila som baterky na ďalšie kolo šteklenia a schovávania sa v aute za autosedačku, aby som naňho vzápeti s hurónskym revom vybafla a on sa mohol potrhať smiechom. Medaila manželovi, že sa pritom dokáže sústrediť na šoférovanie.

Dám ešte trochu nádeje rodičom, ktorí by radi vycestovali, no ich kojenec nemá rád pobyt v aute. Adamko vo vajíčku bývať nechcel, prvý rok sme boli najďalej vo Vysokých Tatrách, museli sme cestovať jedine v čase, kedy mal spať, cesty sme obmedzili na minimum a občas to bolo náročné, stále sme zastavovali, pretože Adamko plakal. Veľmi sa to nezmenilo ani prechodom z vajíčka do autosedačky, no už sa začali objavovať chvíle, kedy nespal a zároveň neplakal. No i tak sme mali maximálne polhodinu na dojazd.

Takže hoci sme sa vydali do USA na trojtýždňový roadtrip, vôbec sme nemali isté, či Adam bude spolupracovať. To by sme to zabalili už v Kalifornii a maximálne sa tri týždne váľali v Santa Cruz na pláži.

O to viac nás Adamko prekvapil. Na prvej, jazde, druhej, tretej i každej ďalšej. Cesty sme plánovali v čase jeho spánku, máme výhodu, že stále spáva dvakrát denne. Takže doobeda prvý prejazd a popoludní druhý. Občas to nešlo, ale on nikdy nemal prísny režim, veľa sa prispôsobil.

Po zobudení sme zastavovali podľa jeho nálady a miesta, kde sme boli. Ak sa dalo zájsť niekam na vyhliadku a pobudnúť na mieste aspoň polhodinu, zastavili sme. Adamko sa vybehal, vybláznil, niečo sme zjedli. Ku koncu mu začala rásť druhá stolička, takže doobeda mal problém zaspať. Ale veľmi rýchlo som prišla na to, že ho stačí hladkať a popritom pokojne rozprávať, nezáležalo čo som hovorila, vždy som niečo vymyslela a do 5 minút zaspal.

Skrátka cestovanie prebehlo pre nás až prekvapivo super. Jasné, bolo pár chvíľ, kedy mal manžel problém šoférovať,  pretože Adamko plakal, bolo nám ho ľúto a nedalo sa okamžite zastaviť. Takmer vždy súviseli s tým, že sa nevedel uložiť k spánku. Takže prvé odpočívadlo, kojenie, trošku pobehať po vonku a druhý pokus už vždy vyšiel, maximálne som mu pustila uspávanky (na Spotify playlist Lullaby baby).

Doteraz máme za sebou vyše 100 hodín v aute a ešte nás čaká takmer 400 míľ do San Francisca. No ak nespí, dokážeme sa v aute zabaviť i 2-3 hodiny, prípadne si zastavíme na odpočívadle, oddýchneme a pokračujeme. Úprimne, zvláda to lepšie ako my. A dlhé sedenie si vynahrádza v mestách i národných parkoch, pretože za posledný mesiac sa úžasne rozchodil, nosí sa výrazne menej a sám ujde riadny kus, ideálne ak je terén členitý a preňho lákavý.