Hrebeňovka Malej Fatry
Na leto tohto roku sme neplánovali žiadne dovolenky. Kvôli covidu aj kvôli prerábaniu dodávky na obytňák. Ale keď už sme na dva týždne prišli k rodine na Slovensko, vyhradila som si štyri dni na turistiku. Len s Adamom na hrebeňovke Malej Fatry. Takéto boli moje zápisky pre tých, ktorí ma sledovali, po každom dni.
1. deň
Strečno – Chata pod Suchým | 9 km | 6,5 hodín ↗️ 703 m ↘️ 18 m
Wow. Toto dalo zabrať, ale v dobrom slova zmysle. Adama obdivujem už dlho, ale po dnešku už nenachádzam slov. Síce sme nachodili len 9 km, ale od určitého momentu to bol stupák hore. Stále. Furt. Zdal sa nekonečný. Na dĺžku nič moc ale na prevýšenie krásna výzva. Však nám to i pekne dlho trvalo.
Časť turistov Adama obdivovala, časť pohybovala, či až na Chatu pod Suchým vyjdeme. Vyšli sme. On to totiž Adam celé prešiel sám po svojich. Šli sme si pomalým tempom, odpočívali keď potreboval (menej často než som očakávala), po obede si na polhodinu ľahol a hoci nezaspal, odpočinul si.
Cesta prevažne lesom, takže v tieni. Turistov máličko, povrch nádherný. Tam kde ja som v duchu nadávala, čo to zas bol za nápad, Adam nešetril chválami na seba i okolie. „Ja som veľmi odvážny. To je parádne dobrodružstvo. Jeeee, výhľady. Uff, to dalo zabrať. Ale ja som silák.“ No proste tam kde my máme tendencie vidieť prekážky a niečo náročné, on to vníma ako dobrodružstvo. A hodí sa aj jeho ukecanosť. Polhodinu vedie monológ a cesta sa skracuje. Jeho fantázia ma neprestáva fascinovať. Drží ma za ruku, rozpráva, ideme. Dokonalosť.
Počet náročných chvíľ a scén? Nula! Nechápem. Proste parádny deň. Náročnejší než som myslela, ale krásny. Buchty v cieli boli zaslúžené.
2. deň
Chata pod Suchým – Chata pod Chlebom | 13 km | 10,5 hodín ↗️ 984 m ↘️ 642 m
Pravdu vravia tí čo tvrdia, že hrebeňovka Malej Fatry je nádherná. Je. Ale fakt neskutočne veľmi. To len kukáte a obdivujete a foťákom to ani zďaleka nezachytíte, pretože 360 stupňov, kam sa len pozriete, nádhera.
Motýle, kvety, chrobáky, lúky, lesy, skaly, výhľady. Cesta taká, že lepšiu „opičiu dráhu“ by ste pre dieťa nevymysleli. Kde bral energiu netuším (pravda, keksikov je viac než obvykle), niesla som ho len kilometer cez Pekelník, lebo spánok už potreboval.
Náročné veľmi, fakt som pri Pekelníku rozmýšľala, či to dáme, najmä kvôli silnému vetru. A pritom len 13 km. Lenže tie kopce, terén. Bežne mám s Adamom na turistike tempo 2 km za hodinu, tu sme boli pomalší. Pauzy častejšie, dlhšie. Ale stálo za to, za všetku únavu a spálené kalórie. Išla by som znova.
3. deň
Chata pod Chlebom – Štefanová | 10 km | 6,5 hodín ↗️ 405 m ↘️ 419 m
Na dnes bolo v pláne pokračovať po hrebeňovke na Steny, Poludňový Grún a pripadne ešte Stoh, lenže v noci a ráno lejak a búrka. To by sa nám na skalách asi šmýkaľo a keďže horskú službu sa mi využívať nechcelo, zvolila som k Adamkovej radosti lanovku do Vrátnej.
Z Vrátnej sme išli parádnym lesným chodníkom k Chate na Grúni, kde sme nakoniec ostali dve hodiny. Bolo tam krásne a mali sme veľa času. Naviac tam bolo detské ihrisko a vždy niekto, s kým sa dal Adam do reči. Vôbec sa mu odtiaľ nechcelo.
Do Štefanovej to bolo už len prudkým klesákom necelú hodinu. Kým predtým sa Adamovi veľmi chodiť nechcelo, na Grúni si oddýchol a opäť bol v turistickej nálade. Viedol svoj tradičný monológ, nezastavoval sa a mal skvelú náladu. Na ihrisku pri reštaurácii si našiel kamošov a o zábavu mal postarané. Naviac väčšina detí s ktorými sa dnes hral bola z ČR a tak si lepšie rozumeli. Adam totiž hovorí viac po česky a slovenské deti mu občas nerozumejú (najmä tie menšie ktoré ešte nemali kde odlišné slová pochytiť).
Počasie sa nakoniec vydarilo, predpoveď dažďa sa nenaplnila, ale i tak som rada, že sme v hrebeňovke nepokračovali a zvolili sme inú, kratšiu trasu. Krásne bolo i tak a aspoň sme sa úplne neunavili (a znova nespálili).
Posledný deň na Malej Fatre
Jánošíkové diery sme mali kúsok od penziónu, kde sme sa včera ubytovali. Dúfala som, že v štvrtok ráno tam veľa ľudí nebude. Skoro ráno prišiel za nami manžel a o ôsmej sme vyrazili. Hodilo by sa ešte o hodinu skôr. Síce sme sa s nikým netlačili a väčšinou ani nebol nikdo v okolí, no keď sme o desiatej vychádzali, už to začínali byť dosť davy. A keď si predstavím, že občas to niektorí vezmú do protismeru… ako sa obchádzajú v tých úzkych častiach, to by ma zaujímalo.
Adamovi sa tam samozrejme páčilo, lebo dobrodružný terén, chodníky a rebríky a pôtočik a malé vodopády. Fakt to dieťa viac ku šťastiu nepotrebuje, než pohyb všetkého druhu a voľnosť v prírode. Takže Malofatranskú minidovolenku máme za sebou a na Slovensku pár dní ešte pobudneme, tak vlastne dovolenkujeme ďalej. Ja aktuálne s nohami vyloženými hore, lebo záťaž na horách dala zabrať a od včera mám opuchnuté lýtka. Na to som ani v tehotenstve netrpela a to som vtedy pribrala 23 kg.
Zhrnutie po pár dňoch
Zobrať Adama na hrebeňovku Malej Fatry bol skvelý nápad. No uznávam, že to bolo náročné a mohla som si to lepšie naplánovať. I keď takto v pohodlí takmer domova si hovorím, že to vlastne až tak ťažké nebolo. Mala som iba štyri dni a rozpočet tiež len obmedzený, pretože dodávka sa zadarmo neprerobí, že áno. Keby si môžeme prespávať na penziónoch, šlo by sa jednoduchšie. Ohromne sa nám páčilo a úplne najviac bolo, keď Adam po ceste povedal: “Ďakujem že si ma zobrala na tento výlet”, objal mi nohu a dal pusu. Každý deň! A bral to ako výlet!
Po vojne je každý generál a teraz viem, čo by som druhýkrát spravila inak. Lepšie. V prvom rade by som sa častejšie natierala opaľovacím krémom. Dala by som si pripomienku na každú hodinu a neignorovala by som nohy, ktoré to chúďatka schytali najhoršie. V druhom rade by som zobrala menej vecí. Aj menej jedla. A viac vody. A viac hotovosti, pretože na chatách hore sa kartou platiť nedalo. Ja som z Brna zvyknutá platiť všade kartou a ak sa raz bude hlasovať za zrušenie hotovosti a iba platby kartou/mobilom/hodinkami, budem prvá hlasovať za zrušenie mincí a bankoviek.
V neposlednom rade by som zobrala parťáka, aby odniesol polovicu vecí a ja som mala menšiu záťaž, ktorá mi uberala energie. No a pridala by som pár dní, aby sme to prešli úplne celé a poriadne, aj s výšľapmi na všetky vrcholy. Pretože tam je vám tak krásne a ešte nám krásne časti chýbajú. Veľký Rozsutec a okolie dakedy nabudúce. Vlastne už to vidím. Budeme mať dokončenú dodávku, zaparkujeme vo Vrátnej, lanovkou sa vyvezieme pod Chleb a ideme. Ej to bude paráda. Ono sa to nejak vymyslí a dokončí.
Takže potvrdzujem, že na Malej Fatre je naozaj krásne, dodávam, že dá sa to aj s dieťaťom a ak by sa zase zavreli hranice a my by sme s dodávkou nakoniec ani nemohli po Európe cestovať, pôjdeme na Slovensko a budeme objavovať ďalšie krásne národné parky a chránené oblasti. Mimochodom, vedeli ste, že na Slovensku je deväť NP? V ČR iba štyri.
Text pesničky Slovesnko moje, ktorým som začínala príspevky na Instagrame a ktorá mi tam hore na hrebeňovke prichádzala často na myseľ
Slovensko moje otčina moja krásna si ako raj.
Na tvojich holiach nádhery trónia v údolí šumí háj.
Na tvojich poliach si spievali, otcovia naši pracovali.
Slovensko moje otčina moja krásna si ako raj.Ej mám otčinu svete jedinú kde radostne sa hrám.
Tú si milujem, jej šťastie prajem a srdce svoje dám.
Tu šumia hory a potoky, Váh spieva krásne im do noty.
Slovensko moje otčina moja, krásna si ako raj.Slovensko moje otčina moja krásna si ako raj.
Na tvojich holiach nádhery trónia v údolí šumí háj.
Na tvojich poliach si spievali otcovia naši pracovali.
Slovensko moje otčina moja krásna si ako raj.
Ej mám otčinu svete jedinú kde radostne sa hrám.
Tu si milujem jej šťastie prajem a srdce svoje dám.
Tu šumia hory a potoky, Váh spieva krásne im do noty.
Slovensko moje otčina moja krásna si ako raj.Slovensko moje otčina moja krásna si ako raj.
