Posledný deň, posledné whiskey návštevy. Lietadlo nám letí až večer, takže v Dubline ešte niečo málo stihneme.

Hneď prvú zastávku si dávame v pivovare Guinness. Avšak vstupné je 25 eur a v cene nie je ani prehliadka. Vlaste si môžete prejsť priestory, ale bez sprievodcu. A načapovať si jedno pivo. Čo je pre niekoho možno fajn, ale naša zostava je: jedna tehotná, jedna kojacia, čo nemá rada pivo, jeden šofér, ktorý tam už kedysi bol, jeden, čo vypije sotva jedno pivo za rok a to je síce Guinness, ale kvôli tomu nepotrebuje platiť 25 € a jeden, čo by aj išiel. Takže auto nechávame na ich parkovisku bez poplatku a ideme ďalej.

Asi 15 minút cesty pešo, počas ktorej Adam zaspal, sa nachádza whiskey pálenica Jameson. Keďže Adamko spinká na mne v nosiči, kupujeme 40 minútovú tour. Adam sa zobudí tesne pred začiatkom. Ale skúsime to. Viac menej ho to aj zaujíma, ale dvakrát si zmyslel, že by radšej mliečko, tak to sme išli do vedľajšej miestnosti, nech nikoho nerušíme a nepohoršujeme. Po obednom zobudení zvykne obedovať a obed jaksi nemáme so sebou, takže aspoňže to viem vyriešiť takto.

Prehliadka bola inak skvelá, aj keď to bolo iba také rozprávanie o histórii. Lenže nás sprievodca bol vtipný veselý mladík a bola radosť ho počúvať. Mali sme dokonca aj porovnávanie medzi Jamesonom, škótskou whisky (tuším Chivas Regal, ale nespomínam si presne, rozhodne nebola nadymená a z Islay) a americkou (Jack Daniel’s). Na konci tour bola whiskey alebo whiskey drink v cene. Všetci sme dali drink a teda chutil aj mne.

Po Jamesone sme sa rozhodli vyvetrať hlavy prechádzkou po Dubline a návštevou najznámejších miest. Hrad a tak. S Adamkom sme aj na detské ihrisko zašli.

Chalani medzitým objavili, že by sa kúsok od parku, kde sme boli, mala nachádzať whiskey distillery s názvom Teeling. Takže sme tam samozrejme zašli. Majú moc krásne priestory a fajn kaviareň, kde sme sa najedli. Mne najviac chutila polievka, rímsky kmín totiž dokáže zázraky a vhodne zvolený dodá jedlu šmrnc. Sendviče boli tiež super, akurát mne z nich Adam zjedol mäso, tak mi ostal celkom fádny kus. Toto je s ním občas náročné. Niekedy chce jesť veľa a zvládol by aj vlastnú porciu, niekedy mu ju aj objednáme a on sa toho buď ani nedotkne, alebo chce to naše, čo sme si mysleli, že mu nebude vôbec chutiť.

Na konci dublinského okruhu, o pár ulíc od Guinness sa nachádza ešte jedna whiskey pálenica. Zaujímavá je tým, že je v kostole. Pearse Lyons at St. James. Veľmi nás to tam lákalo, avšak dovnútra sa nedá dostať, nemajú žiadne visitor centre, jedine po zaplatení prehliadky. Lenže tá trvá hodinu a toľko času sme už nemali. Takže sme zamierili späť do auta.

Natankovať, odviesť sa na letisko, vrátiť auto, prejsť kontrolou a čakať. Na tabuli už svietilo meškanie, takže ja s manželom a Adamkom sme zamierili do lounge, ktorý máme zadarmo ku kreditnej karte. Je tam väčší kľud a jedlo, rôzne drobnosti, ovocie, koláčiky, sendviče, zelenina… Takže i Adamko si vybral. Pri bráne sme sa trochu načakali, to už bol Adamko celkom otrávený, lebo sa blížil čas jeho spánku. Našťastie s dieťaťom púšťali prioritne, takže sme sadli do lietadla medzi prvými.

A aj tam sme čakali, pretože bola špička a dráha plná. Pani vedľa nás nezabudla „veľmi“ nenápadne niekomu poslať sms, že ju čaká hrozný let s dieťaťom. Tá musela byť veľmi v šoku, keď Adam zaspal ešte skôr, ako sa lietadlo pohlo na odletovú dráhu, prespal všetky hlásenia, odlet, turbulencie a zobudil sa až pri klesaní, čo sa prejavilo tak, že sa posadil a až do pristátia pozeral ticho a v polospánku von oknom. Hrozné tie deti v lietadle. Už teraz sa neteším, keď pôjdeme v novembri na Maltu.

Írsko bolo krásne, ale po stránke whiskey nás priveľmi nezaujalo. Takže o rok sa vrátime na Islay, tam kde to pred dvoma rokmi začalo.