Stále tomu akosi nedokážem uveriť, no kufor, zoznamy, letenky, pasy a malá dávka stresu hovoria za všetko. Vážne letíme do USA. Zajtra. Na mesiac.

Začalo to nenápadne v marci. Manžel sa prihlásil na konferenciu WWDC v San José v Kalifornii a dúfal, že ho vyberú. Dostať sa tam nie je samozrejmé a zo všetkých prihlásených sa losuje. Záujem je obrovský, vraj ide o najväčšiu Apple udalosť. Alebo tak nejak. 23. marca prišiel presne ten email, ktorý chcel dostať. Vybrali ho. A mne už s medzitým v hlave rodil plán, že by sme s Adamkom leteli s ním a po konferencii si spravili krátky výlet po okolí. Grand Canyon, Yosemite, Las Vegas, San Francisco. Nič náročné.

Manžel súhlasil prekvapivo rýchlo a začali sme hľadať čo najlepšie letenky a premýšľať, kedy, kde a ako dlho. Z plánovaných 2-3 týždňov sme to vytiahli na mesiac a juhozápad sa zmenil na celý západ. Potiahneme to až do Yellowstone a cez Seattle naspäť dolu. Prejdeme aspoň pár míľ v Pacific Crest Trail, čo je manželov sen. Budeme v mestách i národných parkoch. Nevynecháme turistické dominanty i málo známe miesta. Skrátka od každého niečo.

Itinerár máme len veľmi orientačný, pretože s Adamkom nechceme veľmi plánovať. Zastavovať budeme podľa jeho nálady a kde nás čo zaujme. Vieme, kde budeme spávať, všetky ubytovania sme rezervovali vopred. Máme objednané auto. Zoznam čo so sebou som prešla asi tisíckrát, posledný mesiac sme prešli všetky možné tipy, ako zabaviť 14 mesačné dieťa v lietadle.

Poletíme z Prahy do Kodane a odtiaľ cez Reyjkavík až do San Francisca. Zajtra tam a na konci júna naspäť.

Strašne sa teším a len málo sa bojím. Ale to príde na letisku, nemám rada lietadla. No vlastne ani rozhľadne a lanovky, a keď na to príde, som prvá, ktorá hovorí: „Tam poďme, to bude super!“ Potom som síce vyklepaná od strachu, ale tie výhľady a zážitky za to stoja.

Takže najbližší mesiac nebudú žiadne knihy ani rodičovské články. Ak čas a internet dovolia, fotky a naše zážitky z USA čakajte.