“You love me for everything you hate me for.” spieva Maria Brink v pesničke Whore od In this moment. A hoci tá pesnička je o inom, táto veta mi pasuje na Lisabon.

▪️Trvalo mi takmer mesiac, kým som sa v Lisabone zorientovala a aj potom ma vedel dokonalo prekvapiť. Nenávidela som, ako je všetko inde ako som predpokladala. Bez mapy v mobile som prvé 2-3 týždne nefungovala, hoci inokedy mi stačia 2-3 dni a mesto (i veľké) si pamätám. No milujem objavovať, strácať sa, túlať uličkami, objaviť nové výhľady a parky. Milujem ako je všetko ďaleko aj blízko a aký je to chaos. I keď nemám rada chaos.
▪️MHD ma privádza do zúrivosti, chodí si ako kedy chce. Ak chodí. Občas nechodí. Ani metro nie je istota. Ani tie ich turistické pozemné lanovky občas nejdú! Ale milujem, ako sa s našim metropolitným mesačníkom dostaneme až k oceánu, môžeme využívať aj lanovky a výťahy (inak dosť drahé), hocikedy môžeme nasadnúť a presadnúť, dáva nám to úžasnú slobodu preskúmať celé okolie.
▪️Milujem kaviarne a brunche a rozmanité jedlá, ale och, kto si má z toľkých možností vybrať (a potom to platiť)?
▪️Pastel de nata. A vlastne mi je jedno koľko kíl mám z nich naviac, ale možno by ma trochu zaujímalo, koľko som ich nakoniec zjedla.
▪️Lisabon je nádherné mesto ktoré stojí za návštevu a vidieť. No tí turisti, prečo ich je toľko?
▪️Úzke uličky sú taaak romantické. A turisti s veľkými kuframi, ktorí ich blokujú lebo si musia odfotiť farebné kachličky hneď teraz sú taaak otravní. (Aj ja si ich fotím.)
▪️Lisabon má úžasnú atmosféru a architektúru, no toľké prázdne a schátralé budovy.
▪️Lisabon je nádherne zelený a plný parkov, a zároveň tak nepekne špinavý a plný odpadkov.

A takých príkladov by som našla mnoho.
Lisabon som si obľúbila ohromne moc. Ale vidím aj jeho škaredé miesta.
Lisabon je mesto, ktoré som si zamilovala pre to všetko čo ponúka a zároveň si absolútne neviem predstaviť tu normálne dlhodobo fungovať.

No bez toho všetkého by to nebol Lisabon.