V piatok sme sa vrátili zo Skopje. Boli sme tam krátko, iba dve noci, a to je skvelá príležitosť vyskúšať si, či sa aj s malým dieťaťom dá cestovať minimalisticky. Tak, aby sme ja a manžel mali každý po jednom obyčajnom batohu, ktorý si môžeme zobrať na palubu. Za slobodna sa tak cestovalo jednoducho, pamätám si, že do Eindhovenu som letela len s kabelkou. No s dieťaťom, ktoré naviac stále nosí plienky?

Veľmi sa nám balenie zjednodušilo tým, že sme bývali v hoteli, kde sme mali k dispozícií kozmetiku i uteráky, takže nič z toho nebolo treba nosiť so sebou. Vlastne sme nemuseli ani zubné kefky, aj tie boli k dispozícií, ale tie balím už automaticky.

Čo sa týka ubytovania, tam sa snažíme hľadať najlepší pomer komfort/cena. Sme ochotní si trochu priplatiť, pretože spánok, bezpečie, čistota a dobrá dostupnosť sú pre nás dôležitejšie než čo najnižšia cena. Do hotela alebo hostela nižšej kategórie by sme sa určite balili inak a určite budú aj cesty, kedy vezmeme i kozmetiku alebo niečo na pranie. Preto máme z USA prírodné tekuté mydlo Dr. Bronner’s, ktoré je zázrak na všetko.

Nakoniec som sa ja s Adamkom zbalila do jedného batohu, manžel bral v druhom okrem svojich vecí aj jedlo na cestu a fotoaparát. Na tri dni som Adamkovi zbalila:

• 1 pančuchy 
• 1 pyžamko
• 2 bodyčka (jedno teplé merino, jedno obyčajné bavlnené)
• látkovú plienku
• 15 plienok na prebalenie
• merino deku
• figúrku obľúbeného koňa
• plavky

Keďže dve noci predtým kašľaľ, tak som pribalila aj kvapky na kašeľ a čípky na teplotu. Na sebe mal dlhé body, pančuchy, nohavice, tenkú bambusovú mikinu, kuklu, barefoot topánky a zimnú bundu.

Ja som sebe brala len spodné prádlo, plavky a náhradné tričko, v batohu bola ešte litrová fľaša na vodu a menšia so slamkou pre Adamka. Nesmela chýbať kniha, zubné kefky, pasta, hrebeň, krém a deodorant.

V zozname čo zbalím Adamkovi som pôvodne mala o jedno bodyčko a nohavice naviac, no oboje som zabudla doma na radiátore, kde sa po praní sušili. Nakoniec vôbec nebolo treba čípky, látkovú plienku a bodyčko by stačilo jedno náhradné.

Doma sme zabudli Priority Pass, kartičku, ktorú sme dostali ku kreditke a vďaka nej môžeme chodiť do letiskových lounge zadarmo. V lounge sa dá skrátiť dlhá chvíľa, je tam tichšie, WiFi, jedlo a nápoje. Samozrejme, je možné si tam vstup zaplatiť, lenže ten už sa nám cenovo na tu chvíľu a pri tejto ceste neoplatilo. No ak ju máte, určite využívajte, najmä ak čakáte viac ako hodinu. A pri dlhších sa oplatí i zakúpiť, pretože za jedlo na letisku častokrát zaplatíte viac než za pobyt v lounge. V tých lepších je dokonca i sprcha.

Zabudla som kúpiť i malé balenie vlhčených obrúskov, ktoré bežne vôbec nevyužívame, Adamka umývame pod vodou. To ale v lietadle nie je možné a tak som pre istotu chcela mať nejaké so sebou. Na letisku predávali len veľké balenie, ktoré sme nakoniec tiež nevyužili. Ale zákon schválnosti, poznáme.

Inak nič viac sme nepotrebovali, teplota v Skopje bola celý čas okolo päť stupňov, podobne ako u nás. Do lietadla sme mali vlastné jedlo, v Skopje sme sa boli buď niekde najesť alebo sme si nechali doviesť na izbu, keďže tam je bežné fajčiť i v reštauráciach, čo sme hodinu dýchať nechceli a cenovo vychádzal room service menu rovnako.

Na tak krátku dobu nebolo treba ani notebook a tablet, lenže manželova práca občas vyžaduje aj akútne riešenie problémov, takže radšej ho mal. A v tablete máme hry a knižky pre Adamka, ak by ho lietanie nebavilo. Objektív máme tiež celkom veľký, tak zabral viac miesta, než by nám bolo milé.

Celkom dobre sa dá vyriešiť stravovanie. Adam tiež ľúbi orechy, takže do uzatvárateľného sáčika sme si namiešali zmes orechov a sušeného ovocia, čo je lacné, bez obalové a praktické na miesto. K tomu nakrájať zeleninu, zobrať nejaké ovocie a syr a nebolo treba kupovať drahé a nezdravé jedlá na letisku či v lietadle.

Prešla mi aj voda, vlastne sa mi ešte pri lietaní s Adamkom nestalo, že by nám ju zobrali, no spoliehať sa na to nedá a ja sa snažím vždy myslieť na to, že budem za kontrolou musieť dopĺňať. Čo by sa zrovna v Skopje ukázalo ako problém, pretože z kohútikov na letisku nešla pitná voda.

A prečo vlastne chceme cestovať čo najľahšie?

• Rýchlejšie na presun.
• Jednoduchšie balenie aj vybaľovanie.
• Menšia záťaž na chrbát, čo sa pri nosení Adamka ráta násobne viac.
• Zisťujeme, že zas tak veľa nepotrebujeme. Ale chvíľu trvalo sa do takého stavu dostať.
• Praktickejšie na hoteli. Z kufra nezvyknem na pár nocí vybaľovať, len ho niekam položím, otvorím a už na druhý deň ráno je neprehľadný a zavadzia. Batoh beriem aj keď ideme mimo hotel, takže tých pár vecí proste do skrine či komody povykladám.
• Rýchlejšie prejdeme cez letiskovú kontrolu. A vlastne na letisko ani tak neponáhľame. Iné by bolo samozrejme veľké letisko, tam by sme si dali väčšiu časovú rezervu, no ak odniekiaľ idú dva-tri lety za hodinu, tak zas tak veľké fronty sa tam netvoria.
• Máme veci stále pri sebe. Na letisku nám ich nevezmú do podpalubia (nízkonákladovky tak začali robiť), nemusíme batoh dávať ani hore a tak je aj výstup z lietadla (pri dobrom mieste) rýchlejší.
• Menšie riziko straty alebo zabudnutia. Lebo všetko je stále v tom jednom batohu a každý si strážime svoj. Žiadna taška, kabelka či kufor naviac. Len jeden batoh na jedného dospelého človeka.

Ešte si teda musíme vyskúšať cestovanie na dlhšie, no v takom prípade budeme rátať s praním každý tretí deň, takže skladba sa zas tak veľmi nemení. A v lete, keď bude teplo, bude cestovanie ešte jednoduchšie.

Na prvú cestu a Adamkom, ktorú sme vyslovene chceli poňať minimalisticky je to podľa mňa super výsledok. Časom určite ešte nejaké veci vychytáme, vyskúšame si rôzne destinácie, dĺžky dovolenky a počasie, a budeme sa v tom zlepšovať.