Nórsko: Gamle Strynefjellsvegen a päť mesiacov v obytňáku
O scenic routes doslova platí, že cesta je cieľ. Máme za sebou druhú, o poznanie kratšiu. Gamle Strynefjellsvegen má 27 km a ide z Grotli do Videsæter. Je prevažne nespevnená, ako sme si už zvykli, tak dosť úzka a samozrejme vedie nádherným údolím. Aj so zastaveniami sme ju išli takmer dve hodiny. Tridsiatkou, tak úzka a nespevnená je.
Cesta bola postavená ručne na konci 19. storočia, dokončili ju v roku 1894 a patrí tak k najstarším nórskym turistickým cestám. Jej najvyšší bod je v nadmorskej výške 1 139 m n.m. Tam sa naozaj prenesiete v čase, pretože neprechádza žiadnou civilizáciou (domy na fotkách sú pred a za samotnou cestou) a namiesto zvodidiel sú staré rady kameňov a múriky. Občas vôbec nič. Miestami možno vidieť stopy bývalých mostov. V tyrkysových plesách sa dá kúpať alebo ísť kajakovať, našli sa i rybárske miesta. Cez zimu je ale zatvorená, podľa počasia už v októbri a až do júna. Dá sa aj obísť, nová cesta má iba 12 km a je s tromi tunelmi.
Viac informácií o ceste nájdete na nasjonaleturistveger.no.
Oslavujeme 5 mesiacov v dodávke. Ešte mesiac a začnem to naozaj brať ako život v obytňáku, a nie „iba“ cestovanie. Stáva sa to skutočne náš prechodný životný štýl. On i ten hastag #vanlife je síce populárny, ale ísť na mesiac s karavanom či obytňákom ešte tak úplne nie je život v obytňáku. A už málokto to potiahne na viac ako polroka či rok. Takže pol rok budem vnímať ako dôležitý míľnik.
A mám také malé guilty pleasure. Či už v kempoch, stellplatzoch, súkromných pozemkoch, skrátka všade tam, kde v rovnakom čase parkuje viac obytných áut, dôjde na rozhovor s niekým cudzím. A takmer vždy padne otázka, ako dlho sme na ceste a koľko ešte budeme, kadiaľ sme prešli a kam sa chystáme ďalej. Čo dosť rada sledujem je reakcia ľudí na našu odpoveď “two years”. Tí originál neanglicky hovoriaci si zvyknú overiť, či naozaj hovoríme dva roky a nie iba dva týždne alebo dva mesiace. Potom zvyknú nasledovať zaujímave rozhovory o živote, plánoch, snoch a tak.
Aj po tých piatich mesiacoch mám sama občas problém uveriť tomu, že už máme toľko za sebou a ešte oveľa viac pred sebou. Tie dni sú, dokonca aj keď sú úplne nudné, upršané na nejakom odľahlom mieste bez ničoho, sotva s instagramovým výhľadom, tak intenzívne, že čas ubieha akosi inak. Rýchlo a zároveň pomaly. Ani to poriadne neviem vysvetliť. Ale ten pocit, že sme to dotiahli do úspešnej realizácie je na nezaplatenie. Tá bežná otázka “ako dlho cestujete?” nám len potvrdzuje, že van life naozaj žijeme.
