Nórsko: Sognefjellet
Najprv som nechápala, na čo vôbec majú Nóri aj scenic routes, veď samotná jazda cez Nórsko je jedna veľká nádhera. No po prvej musím povedať, že tie scénické sú ešte o level vyššie. Teda, táto rozhodne bola a za chvíľu nás čaká ďalšia.
Dva dni sme strávili na 108 km dlhej Sognefjellet z Gaupne do Lomu. Prespávali sme približne v polovici s výhľadom na dvojtisícovky, na parkovisku neďaleko Nedre Oscarshaug. Je tam sviežo, absencia svetelného smogu zaručuje pri bezoblačnosti (čo sme mali) nádhernú hviezdnu oblohu (alebo polárnú žiaru, čo sme zatiaľ ešte nemali).
Celá cesta je obrovská krása. Najprv ide po brehu malej časti inak najdlhšieho a najhlbšieho nórskeho fjordu Sognefjord. Potom serpentýnami do kopcov. Jotunheimen. Kamene. Tu príbehom o troloch ľahko uveríte a vlastne tak nejak čakáte, že na vás spoza kameňov nejaký vykukne. Prechádza sa až v nadmorskej výške 1 434 metrov, čím sa z cesty stáva najvyšší horský priechod severnej Európy. A za tým je jeseň. Klesli sme, pribudlo vegetácie, no tá je už zafarbená do hnedo-žlto-červena. Ešte pred dvoma dňami, na inom mieste, sme pozerali na prevažne zelené lesy.
Vďaka častým parkoviskám s vyhliadkami sme okolie neobdivovali iba cez čelné sklo auta. Premávka je o takomto čase minimálna, takže tie úzke cesty nespôsobujú stres. Mne ho spôsobujú len serpentými bez zvodidiel. Ale vtedy sa dá pozerať na opačnú stranu a obdivovať manžela, že je tak skúsený šofér.
Cesta končí v Lome, kde sa oplatí navštíviť kostolík Lom Stave Church, múzeum Norsk Fjellsenter, kde si na svoje prídú aj deti a pekáreň na druhej strane mostu.
Viac informácií o ceste nájdete na nasjonaleturistveger.no.
