Na konci augusta som na svojom Instagrame zverejnila dva príspevky, kde som trochu viac vysvetlila, o čom hovorím, keď hovorím o dodávke, respektíve obytňáku. Sem si oba príspevky uložím, aby som sa postupne dostala k ďalším príspevkov o našej zmene.

. . .

Ja tu o tom občas, sem-tam, tak trochu hovorím, spomeniem, ale možno by sa patrilo uviesť to do poriadku a kompletne. Čo tým myslím, keď hovorím o dodávke.

Takže. Rozhodli sme sa kúpiť väčšiu dodávku (ideálne do konca roka), prerobiť ju na obytné auto (~6-12 mesiacov) a potom vyraziť do Európy a žiť tak nejaké 2-3 roky. Dôvodov máme viacero, to by vydalo na samostatný článok. Aktuálne sme vo fáze, kedy nás ja zbavujem majetku, ktorý so sebou neberieme alebo si ho nebudeme uschovávať na neskôr a manžel v aktívnom zisťovaní všetkých potrebných informácií o prestavbe. Kde zohnať najľahšie drevo, aké spotrebiče, aký rozmer dodávky, ako sa vyhnúť plynu, ako spraviť obytňák sebestačný na čo najviac dní, aby sme nemuseli chodiť často do kempov, ako spraviť rozloženie pre dvoch dospelých a jedného predškoláka atď. atď.

Veľmi optimistický odhad je, že v lete 2020 už vyrazíme na prvé cesty po ČR/Slovensku/Rakúsku, aby sme doladili detaily. S tým, že sa to bude na týždeň-dva, späť domov, opraviť/doplniť/vymeniť a znova. Reálne to ale na definitívne ukončenie nájmu a prechodu do života v dodávke vidíme až ku koncu budúceho roka.

Neznamená to, že dva roky neuvidíme ČR ani Slovensko. Tým, že budeme Európu križovať a sme poctivky čo sa týka preventívnych prehliadok, tak min. raz za pol roka sa ukážeme rodine i zubárom. Ale väčšinu času budeme fuč. Na to kde konkrétne, na to plán nemáme. Jedného dňa proste vyrazíme. Kde nás to bude baviť, tam ostaneme kľudne i mesiac. Kde nás to nebude baviť, tam to opustíme kľudne ešte ten deň. Bavia nás hory, jazerá, príroda. Ideál bude v lete na sever a v zime na juh. Nech nemáme extrémne teploty. A možno si povieme, že chceme vyskúšať aj ten extrém a budeme v zime v Laponsku a v lete v Andalúzii. Obytňák by sme na to chceli pripraviť.

Často sa ma pýtate na prácu. Ako to bude, či máme našetrené alebo odkiaľ na taký život budeme mať peniaze. Nuž, ak to v práci dopadne a budú s tým súhlasiť, obaja budeme pracovať remote, čiže na diaľku. Obaja robíme v IT a teoreticky nám k práci stačí notebook a dobrý internet. Ja rozhodne neplánujem robiť kariéru, stačí mi práca, ktorej rozumiem, na polovičný úväzok za fajn peniaze. Manžel má veľké skúsenosti s vývojom aplikácií a webov, popri práci má ešte nejaké bočné projekty, myslím, že zrovna on by nemal problém nájsť si prácu kdekoľvek. Ale niečo snáď i našetríme. Máme na to rok.

Druhá vec je, že sa učíme žiť s málom a potrebovať menej. Menej vecí a menej peňazí. Ale nebudeme klamať, dobrý príjem si chceme nechať najmä kvôli budúcnosti. Odkladať čo najviac. Ak by sa niečo stalo, aby sme vedeli Adamkovi poskytnúť kvalitné vzdelanie a aby sme si raz i to vlastné bývanie kúpili. Len to sme sa ešte nerozhodli kde a aké chceme, tak na to až tak veľmi neponáhlame.

Musím povedať, že prakticky ktokoľvek, s kým sme sa o tom bavili, tak ho tá myšlienka nadchla alebo ju minimálne schvaľoval, aj keď sám by do toho nešiel. Iba dva negatívne ohlasy sme mali. Takto skoro sme to povedali najmä preto, lebo informácie. Pretože aj od ľudí, od ktorých by sme to nečakali, prišli dobré nápady alebo kontakty, ktoré nám neskôr pomôžu. A my teraz berieme úplne všetky informácie a najmä skúsenosti, aj keď sa možno rozhodneme inak alebo s nimi nesúhlasime, resp. chceme to inak, je to niečo, čo nám pomôže v rozhodovaní sa.