„Keď som na dovolenke, predsa nebudem sedieť doma.“ Tak nejak som poňala minulé leto a dovolenka bola narážka na materskú dovolenku. Prvý víkend mimo domu sme dali už konci šestonedelia. Cítila som sa dobre a do Prahy ma lákali dve akcie. Odvtedy sme s Adamkom výletovali často. Či už to boli len jednodňové zastávky po okolí Brna, pár dní na Pálave a v Rakúsku, víkendy v Prahe, Vysoké Tatry, kde nám poriadne nasnežilo alebo turistika.

Tri mesiace po pôrode som si trúfla na takmer 25 km túru s výškovým rozdielom 800 m na Panskú Javorinu, s batohom na chrbte a 6,5 kilovým Adamkom v šatke. Vtedy som vedela, že zvládnem veľa. A v cestovaní nekončíne, naopak, rozširujeme a budúci týždeň poletí Adam prvýkrát lietadlom. I keď, dohromady trinásť letov, vrátane nie zrovna krátkeho na Filipíny, zvládol ešte v brušku, takže zo žartu tvrdím, že to má v krvi.

V okolí narážam na mnohé reakcie, od tých pozitívnych až nadšených, pri ktorých dostanem ešte pár tipov, až po tie negatívne. Pri tých sa najčastejšie objavuje otázka, na čo cestovať tak skoro, keď dieťa z toho nič nemá a nepamätá si to. Nuž, toto sú dôvody, prečo cestujeme my.

Cestujeme kvôli sebe

Baví nás to. Začalo to až na vysokej, nikdy sme neboli cestovatelia a nemali sme to ani v rodine. No odkedy sme objavili krásy cestovania, a je jedno či je to po našej domovine alebo ďaleko za hranicami, vieme, že jedna dovolenka ročne nestačí. Takže cestujeme preto, lebo nás to baví a nevidíme dôvod, prečo by to s dieťaťom nemalo ísť.

Samozrejme sa mu prispôsobujeme, upravujeme naše plány, očakávania, dokonca i ubytovania. Pretože s dieťaťom je to iné. Nie horšie, nie lepšie, iné. A aby to bolo viac radostí než starostí, s Adamkom sme zmenili priority a na 120 % sa riadime jeho aktuálnymi potrebami. Ale cestujeme.

Spokojná mama = spokojné dieťa

Byť doma prvé 2-3 roky a maximálne chodiť na Slovensko za rodinou alebo po okolí Brna by ma úplne spokojnou nerobilo. Ja tie nové miesta k spokojnosti naozaj potrebujem. Niekomu stačí rodné mesto, iný má túlavé topánky. Ja som ten druhý prípad.

Dieťa vníma

Kedy je presne tá hranica, kedy z toho dieťa niečo má? Kedy si začne pamätať? Tri roky? Štyri alebo až päť? To samozrejme nevie nikto, takže odhadnúť, odkedy to má podľa tejto logiky zmysel, by bolo ťažké.

Ja však verím, že dieťa z toho niečo má, aj keď je ešte úúúplne maličké. Vníma to cez rodičov. Vníma nové podnety, inú atmosféru. Rovnako ako vníma reč, aj keď ešte nerozpráva a naše správanie, aj keď mu ešte nerozumie.

A svojim spôsobom si zvyká na to nové. Nové prostredie, režim, situácie. Samozrejme, sú deti, ktorým zmena prostredia nerobí dobre, potrebujú pravidelný režim. Adamko taký ale nikdy nebol, preto sme sa nebáli cestovať. Ako vo všetkom vo výchove, aj tu platí, že poznám si svoje dieťa, neporovnávam a prispôsobím situáciu a komunikáciu našej rodine.

Učíme sa

Učíme sa zbaliť na cesty. Ani nechcite vedieť, ako nenormálne veľa sme boli zbalení na prvú cestu. Minimálne polovica vecí bola zbytočných. Postupom času zisťujeme, čo naozaj potrebujeme, čo sme vôbec nevyužili, čo je užitočné, čo zbytočné. V tomto vám žiaden zoznam na internete nepomôže, pretože každý sme iní, o deťoch nehovoriac a teda každý potrebuje niečo iné a to sa naviac s každou cestou mení. Dnes už vieme ísť naozaj naľahko. Skutočnosť, že je Adam stále kojený a zároveň je jeho jedálniček celkom pestrý, takže nie je odkázaný na mixované výživy, to značne uľahčuje.

Keď raz vycestujeme na dlhšiu cestu s Adamkom vo veku, kedy si už bude pamätať, budeme profíci, pre ktorých bude balenie obyčajná rutina a celá cesta prebehne oveľa pohodovejšie. Už teraz vnímam, že pred cestou toľko nestresujem. Kedysi som bola vyklepaná už týždeň dopredu a to sme išli len na víkend. Teraz odlietame na mesiac do USA a mojou jedinou starosťou je, koľko vody a jedla sa mi podarí dostať do lietadla a ako Adama v lietadle zabavíme.

Fotky mu to pripomenú

Tiež si nepamätám všetky rodinné dovolenky a výlety z detstva, z doby, z ktorej si už mnohé iné veci pamätám. Ale máme spomienky druhých (moja mama nám ich rada často pripomína) a v neposlednom rade fotky. Dnes podstatne viac ako v minulosti. Adamkovi píšem denník len preňho. Vyvolávam fotoknihy. Keď bude dospelý, všetko mu to dám a rada mu o cestách porozprávam. A keď budeme s mužom na dôchodku, tak si ich vezmeme späť a budeme spomínať a pripomínať si všetky zážitky s Adamkom.

Budeme mať domček buď vo Fínsku pri jazere alebo na škótskom ostrove Islay, budeme popíjať whisky na terase s výhľadom na vodu, budeme sa rozprávať, smiať i plakať, spomínať a budeme si hovoriť, aký nádherný život sme mali. To je náš plán.

Udržiavam sa v kondícií

Celodenná prechádzka bola pre mňa najlepšou formou, ako sa zbaviť tých 23 kilogramov, ktoré som v tehotenstve nabrala a dostať sa do ešte lepšej kondície. Prechádzať sa stále po tom istom meste je nuda. Odísť na víkend na nové miesto je krásne.

Rodina pohromade

Aj keď manžel občas na dovolenke pracuje, sme prakticky stále spolu. Kedysi to veľmi utužovalo náš vlastný vzťah, teraz je to najmä vzťah Adam – otec. A poviem vám, oni dvaja sú skvelí parťáci. Rada tvrdím, že Adamko nie je mamánek, ale tatánek. Marek je pre Adamka skutočne skvelým otcom aj vďaka času, ktorí spolu trávia. A toho je na cestách podstatne viac ako cez všedné dni, kedy chodí do práce.

Peniaze sa vždy nájdu

Nie že by sme mali peňazí na rozdávanie, ale na cestovanie máme na sporiacom účte samostatnú obálku. A čo si budeme klamať, keď je za čo a nemáme iné existenčné starosti, cestuje sa ľahšie.

Ale išlo to aj na vysokej, keď sme nemali veľký príjem. Tisíce batôžkarov sú dôkazom, že to ide aj nízkonákladovo. Sú destinácie, kde potrebujete niečo našetrené, no zároveň sú miesta, kde zas tak veľa nepotrebujete. A keď prehodnotíte svoj životný štýl, aj z mála sa dá našetriť dostatok. Vážne to ide.

Ak sme si totiž s Adamkom niečo uvedomili, tak je to skutočnosť, že šťastných nás nerobí viac peňazí alebo materiálnych vecí, ale zážitky a čas strávený spolu ako rodina.

Tým nechcem povedať, že cestovanie s malým dieťaťom je pre každého. Ak sa na to rodič, obzvlášť maminka, necíti, bolo by zbytočne sa trápiť len preto, že dnes je moderné cestovať aj s kojencom. Ak niekto rieši finančnú krízu, i obyčajné poobedie v aqualande preňho bude zbytočne stresujúce. Zdravotný stav rodičov a detí je takisto dôležitým faktorom.

Ale ak naopak nejaké tie drobné našetrené máte, cítite sa dobre, láká vás niečo nové, tak smelo do toho bez ohľadu na to, ako mladé dieťa máte.