Posledné mesiace chodíme raz za mesiac na predĺžený víkend. V novembri to bolo na Maltu. O ostrove sme nemali ani jeden žiadne väčšie povedomie, preto sme vopred neplánovali, vôbec sme netušili, na čo sa tešiť, čo vidieť. Zopár dobrých tipov som dostala týždeň pred odletom a aby sme úplne neimprovizovali, deň pred odletom som popozerala, kadiaľ by sme sa mohli pohybovať. Na prvý deň sme si nechali ostrov Gozo a sever Malty, druhý deň sme sa pohybovali v strednej časti a posledný v južnej časti.

Ubytovanie sme našli v príjemnom Green Groove Guest House, na letisku rezervovali požičanie auta, podľa predpovede zbalili aj veci do dažďa a nechali sa prekvapiť.

Malta je priateľská k deťom. Ľudia sú milí, ochotní, k deťom sa prihovoria, stretli sme sa s úžasným prístupom. Všade prebaľovacie pulty, v reštaurácii ochotne priniesli detskú stoličku alebo akúsi ministoličku, ktorá sa pripevnila na klasickú a dieťa tak bolo iba vyššie. Toto sa obzvlášť Adamovi páčilo.

Teraz už môžem povedať, že Malta si nás skutočne získala. Nádherné ostrovy, príroda, zaujímavá architektúra. Prekvapilo nás, že je to letecky vlastne celkom blízko, let trval z Bratislavy iba dve hodiny. Naviac Ryanair lieta úplne ideálne, v štvrtok večer tam a v nedeľu večer naspäť. Malta je v takomto prípade skvelá voľba, ak chcete i na jeseň odletieť na chvíľku za slnkom do teplejšieho.

PIATOK

Začali sme asi na najznámejšej lokalite Malty, ktorá sa ale minulý rok zrútila. Azure Window. Vápencová brána 8. marca neodolala náporu obrovskej búrky a zrútila sa do mora. Na miesto sa dá ísť loďkou. 20 minútová jazda stojí 4 €, deti do troch rokov zadarmo. Tak sme si povedali, že to skúsime, netušiac, ako sa Adamovi bude pobyt v člne pozdávať.

A on bol nadšený. Ukazoval, smial sa, keď mu do tváre špliechala voda, očividne bol krátkou plavbou fascinovaný. Po vystúpení ukazoval znak ešte a vôbec sa mu nechcelo odísť.

Celý ostrov Gozo, kde sa Azure Window nachádzal, sme si obhliadli z dvoch vyhliadok. Victoria Castle Viewpoint a majáka Gordan. Na druhé miesto sme dostali tip od českej čašníčky vo výbornej reštaurácii Latini. Na jej odporúčanie sme navštívili aj nádhernú baziliku Ta‘ Pinu a soľné pláne na severe ostrova. 

Prvú cestu z hlavného ostrova na Gozo Adam prespal, takže sme sedeli v aute v podpalubí. Tú druhú bol hore, takže sme vyšli na palubu. Časť cesty sme s vetrom vo vlasoch sledovali pobrežie, potom sme sa ale ukryli do malého bistra, kúpiť niečo drobné na jedlo. K mojej obrovskej radosti som tam našla Malého princa v maltčine. Moja zbierka sa tak s Iċ-Ċkejken Prinċep rozšírila na 33 kusov.

So západom slnka a s Adamkom, ktorý tesne po vylodení v aute zaspal, sme sa presunuli do Popeye Village. Malá dedinka pôvodne slúžila k filmovým účelom, natáčal sa tam Pepek Námorník s Robin Williamsom v hlavnej úlohe. Na dedinu je dobrý výhľad a keďže už bolo dosť hodín, dovnútra sme ani nešli.

Cestu na hotel nám spríjemňoval drobný dážď. Oproti rannému lejaku, ktorý nás zastihol na ceste na ostrov Gozo, to bola vítaná zmena. Malta asi nie je na výdatné dažde pripravená, pretože ráno boli cesty pod niekoľko centimetrovou vrstvou vody a ich prechádzanie bolo miestami celkom nebezpečné. Obzvlášť do kopca, keď sa valila proti nám.

Keďže Adam sa v aute trochu vyspal a bolo iba šesť hodín, zamierili sme do víru najbližšieho nočného mesta. Cieľ bol nájsť obchod, kúpiť nejaké jedlo na zajtra do auta a navečerať sa. Misiu sme úspešne splnili, všetko potrebné zohnali a najmä Adamka opäť unavili, takže o deviatej mohol ísť znova spať.

SOBOTA

Aj dnešný deň začal výdatným dažďom, no ani v ten deň nám to nijak nevadilo. Víkend sme začali v Malta National Aquarium. Akváriá sme si obľúbili na dovolenke v USA (články Living Planet Aquarium v Salt Lake City a Seattle s batoľatom), na upršaný čas ideálne miesto s dieťaťom. Akvárium na Malte sme prešli za hodinu, majú spravenú výbornú trasu. Veľký priestor je venovaný aj ochrane vôd a potrebe zníženia jednorázových plastov.

Obchodíky pri východoch v podobných atrakciách zvykneme iba prejsť, no tu ma zaujali figúrky zvierat. Začínam mať tušenie, že Adamka by mohli zaujímať a tak sme tri na skúšku kúpili. Úspech je okamžitý a aj teraz, po týždni od návratu, nepustí obzvlášť čierneho koňa z ruky. Raz s ním dokonca zaspal. Zistila som, že figúrky značky Schleich sú bežne dostupné aj u nás, takže už viem, že zbierka bude narastať. Tieto hračky podľa mňa majú význam a zvieratá sú veľmi vierohodne spracované.

Počasie sa zlepšuje, kým sme prišli do historického mestečka Mdina, pršať aj prestalo. Adamka si dávam do nosiča a on krátko na to zaspáva. S manželom si celú oblasť prejdeme, zájdeme i na miesta, kde sa natáčali niektoré scény seriálu Game of Thrones.

So zobudeným Adamkom sme zašli aj na vyhliadkovú jazdu vláčikom po mestách Rabat, Ghar Barka a mimo mestá s výhľadom do ďaleka. Jazda trvala pol hodinu.

Z mesta sme zamierili do prírody, k útesom Dingli. Krátka prechádzka, veľký vietor a ku koncu poriadny lejak. Ale stálo to za to a pripravenejší turisti by našli aj ďalšie trasy, kam by sa dalo zájsť. My sme kvôli hladu zvolili len krátky úsek.

Za silného dažďa sme sa presunuli do Valletty. Auto sme nechali v podzemnej garáži a počas mierneho mrholenia vyrazili objavovať hlavné mesto s rozlohou 0,8 km² a počtom obyvateľom ani nie šesť a pol tisíc. Najedli sme sa v maličkom bistre No.43.

Prekvapivo sme aj s Adamom dokázali dnes nachodiť viac ako 11 kilometrov, väčšinu práve vo Vallette. Uličkami k Fort Saint Elmo, po nábreží cez Lower aj Upper Barracca Gardens späť k tritónovej fontáne a do auta.

NEDEĽA

Malta sa s nami lúči nádherným slnečným počasím. Bolo by aj na kúpanie, ale toľko času nemáme. Vydávame sa k polhodinu vzdialeným megalitickým stavbám Mnajdra & Ħaġar Qim. Oba chrámy sú zastrešené, aby lepšie odolali vplyvom počasia. Majú za sebou niekoľko necitlivých zásahov a pamiatkári aj tak netušia, ako ich ochrániť na 100 %.

Pár minút od chrámov sa nachádza oblasť Blue Grotto. K skalným útvarom sa dá zájsť malou loďkou, polhodinová plavba stojí 8 € na osobu. Keďže sme už mali vyskúšané, že Adamka bude nové miesto zaujímať, neváhali sme ani minútu.

Na obed sme sa presunuli do pobrežného mestečka Marsaxlokk. Dostala som odporúčanie na reštauráciu La Nostra Padrona. Celá promenáda bola v čase obeda plná a v reštaurácii otvárali pre návštevníkov druhé poschodie. Boli sme zrovna prví, ktorí tam išli a tak nás usadili do výklenku s nádherným výhľadom. K tomu výborné jedlo a Adamko, ktorý jesť síce nechcel, ale s koníkom sa zahral dlho, takže obed sme si vychutnali bez ponáhľania.

Prešli sme sa po pravidelnom nedeľnom trhu a pred odjazdom na letisko zamierili už iba k zátoke St.Peter’s Pool. Vlny kúpaniu nepriali, ale návštevníkov vysedávajúcich na pláži bolo i tak veľa.

Letisko na Malte nie je veľmi veľké. My sme si zvykli čakanie tráviť v lounge, kde býva menších ruch, občerstvenie, nápoje a celkovo je tam príjemnejšie než sedieť v odletovej hale. Lounge na Malte je obrovský, no krásny, s výhľadom na ranvej a dokonca s terasou. Iba čo sa týka ponuky jedla, bola slabšia, no celkovo sme boli nadmieru spokojní. Adam naviac dostal od recepčnej voskovky a papiere, tak si chvíľu kreslil.

Let do Bratislavy prebehol ukážkovo, Adamko spinkal, turbulencie žiadne, vietor rovnako priaznivý, o dve hodiny sme už pristávali.

Na Maltu by sme sa chceli raz vrátiť, pretože je tam ešte veľa miest, ktoré by stáli za návštevu. Obdobie mimo hlavnú sezónu je ideálne, teploty okolo dvadsať stupňov nám vyhovujú viac, ako letné horúčavy, no najmä turistov je máličko. Páči sa nám, že všade sa dá bez problémov dohovoriť angličtinou a krátke trvanie letu je už len skvelým bonusom.