Z jednej strany pláže, z druhej americká základňa (môžete tu naladiť ich rádio AFN Rota). Medzitým cesty, cyklocesty a niekoľko parkovísk, ktoré okupujú obytňáky. A potom mesto. Z vnútrozemia sa presúvame k pobrežiu. V Rote, ktorá je neďaleko Cádizu, sme sa ocitli náhodou, kvôli parkovaniu a servisu pre karavany. Prišli sme večer a sotva našli voľné miesto. No jo, víkend. V nedeľu večer už bol lepší výber.

Pre teplú bagetu aj v nedeľu ráno, na korčuliach po cykloceste. A potom na pláž. Nič iné sa tu asi ani nedá robiť, ale my sme v nedeľu ani nič iné robiť nechceli. Je to tu pomerne schované a nie je tu tak silno rozvinutý turizmus. Ľudí pomenej. A teda ani servis s tým spojený, žiadne cetky a otravní potulní predavači na pláži. Ak je tu hotelový rezort tak asi len ďalej v meste. Vyhovuje. A až na lietadlá a helikoptéri z vojenskej základne je to tu vlastne dosť ospalé a kľudné.

Pri pláži je prírodná pamiatka Corrales de Rota, malé steny, ktoré vidno pri odlive, kedysi využívané na zber mäkkýšov a rýb (už od rímskych čias vraj!). Keďže tu pobýva pestrá paleta fauny a flóry, zgrupuje sa tu aj vtáctvo, takže ideál pre ornitológov.

Teploty príjemne prekvapili, menej než v Sevilla. More doobeda studenšie, lebo Costa de la Luz je pobrežie patriace k Atlantickému oceánu, no to nám otužilcom nevadí. Dobre bolo.