Díky a čau Lisabon, bolo to fantastických desať týždňov.

Boli to desiatky zjedených pastel de nata, jázd pozemnými lanovkami, brunchov a hodín v parkoch.
Bolo to nespočet skvelých miest, obchodov, výletov k oceánu a spomienok.
Boli to múzeá, záhrady, concept stores, ZOO aj návšteva zubára.
Boli to stovky kilometrov nachodených po meste.
Boli to Adamove piate narodeniny.

Vitamín D do zásoby, prvá tohtoročná búrka, krúpy, vietor až nás skoro odfúklo, piesočná búrka aj dažde ako sa patrí.
Výhľady na metropolu Portugalska, prechádzky v tieni stromov, hore dolu uličkami, kníhkupectvá a kaviarne.
Dni ničnerobenia v kempe plnom obrovských stromov, zvierat a bazénu, ktorý otvorili až teraz keď odchádzame.
Jedna komplet yellow bus tour, jeden HippoTrip okruh, jedno divadlo – balet La Sylphide.
Nekonečno inšpirácie a spoločných rozhovorov pri šálke kávy.
Plávanie v oceáne a slnenie na pláži.
Veľa kníh a magazínov.

Portugalská portugalčina mi už neznie ako reč z iného vesmíru, ale dáva zmysel.
Miestna MHD vás naučí, čo je to slow living a slow traveling ako máločo iné.
Adam sa tu naučil korčuľovať, poriadne húpať a prepadol futbalu.

Lisabon je neskutočné mesto, mám k nemu veľký love a malý hate vzťah. Musím si ale priznať, že mi prirástlo k srdcu so všetkým krásnym i desným. A že toho bolo.
A veľa aj nebolo, pretože JOMO – Joy of Missing Out. Nemusíme vidieť a zažiť všetko. I tak sme dostali viac ako sme očakávali.

Obrigado e tchau!

🇵🇹♥️