Macedónsko asi nie je úplne vyhľadávaná destinácia a už vôbec nie s deťmi. Ale na to my nehľadíme. Mala som 100 € poukážku na letenku, takže výber prebiehal nejak takto. Kiwi.com -> Odlet: Praha, Bratislava alebo Brno, destinácia: kdekoľvek, prestup: žiaden, trvanie: max dve hodiny, cena: pod 100 €.

Víťazne z toho vyšlo Skopje kam sme si pred mesiacom zaleteli. V stredu tam a v piatok sme sa vrátili. 

Pri hľadaní ubytovania cez Booking.com sme zistili, že je to zrejme krajina veľmi lacná a tak sme si rezervovali rovno päť hviezdičkový hotel Bushi Resort & SPA. Jednak sme v takom nikdy neboli a tu vychádzal za cenu priemerného ubytovania u nás (aj keď sme si vedomí toho, že bude rozdiel medzi luxusným hotelom v Macedónsku a mestách ako Dubaj, New York či Singapur) a ďalej sme chceli aspoň nejaký komfort, ktorý by v priemernom hoteli nemusel byť.

Napríklad čistota, veľká posteľ, kozmetika a uteráky na izbe (cestovali sme len s dvoma obyčajnými batohmi), bazén (keby náhodou prší, tak nech aspoň wellness máme), dobrá dostupnosť a blízkosť centra.

Skopje nás privítalo dažďom, ale na letisku už čakal náš šofér, takže sme si jednak užili ten pocit, že pri východe nás niekto čaká s ceduľkou s našim menom, no najmä sme mali odvoz priamo na hotel. Adam cestu prespal, šofér nám zatiaľ porozprával o svojej krajine, politike i zaujímavostiach.

Už vopred sme vďaka nemu vedeli, že Skopje je mesto sôch. Sú ich tam stovky, ak nie aj tisíce. Sú na každom kroku, malé i veľké i obrovské, po celom centre. Kým u nás sa tuneluje cez diaľnice, v Macedónsku k tomu podľa taxikára využili práve sochy.

Mesto nie je veľmi veľké a mali sme ho prejdené za pár hodín. Starý trh, hrad, desiatky sôch, obed, cesta k lanovke k Millennium Cross, malý princ v macedónčine (Малиот принц). V Skopje sa mieša socialistická minulosť i arabský vplyv. V okolí nášho hotela sú minimálne dve mešity s minaretom, odkiaľ sa päťkrát denne zvoláva k modlitbám.

Naše pocity boli často rozporuplné. Na jednej strane zaujímavá história, na druhej strane slabý turizmus, odpadky, málo informácií. V macedónsku sa platí macedónskym denárom, ale všade ochotne brali aj eurá. Úradným jazykom je macedónčina, no každý, s kým sme prišli do kontaktu, ovládal angličtinu na dobrej úrovni a raz sme narazili aj na pána, ktorý po rokoch štúdia v Bratislave oprášil slušnú znalosť slovenčiny.

S hotelovým taxikárom sme sa dohodli, že ešte pred odletom nás zavezie ku kaňonu Матка, kde sme stihli krátku plavbu loďkou. Zima tam bola veľká, príroda ešte nebola v plnej kráse, turistov nikde a Adam nadšený, že sa vozí na lodi.

V Macedónsku sa nám nepáčilo, že nijako neregulujú fajčenie. Neriešia, že sa sedí v reštaurácií, že je vedľa dieťa, aj tak si zapália cigaretu. I preto sme ocenili lepší hotel, kde sme si druhú noc nechali priniesť večeru priamo na izbu. Sedieť hodinu v zafajčenej a ťažko dýchateľnej reštaurácií s malým dieťaťom nie je zážitok, aký vyhľadávame a nepomôže ani milá obsluha dobré jedlo.

Určite sme radi, že sme Skopje navštívili a poznali ďalší kus zeme, no opakovaná návšteva nás neláka a nabudúce radšej niektorú z iných krajín bývalej Juhoslávie alebo aspoň viac do prírody, na turistiku po ich horách a jazerách.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Pozri aj článok: Minimalizmus pri cestovaní s batoľaťom

Minimalizmus pri cestovaní s batoľaťom